Nedávno sa ma moja sestra, s mierne podrývačným tónom v hlase, spýtala, prečo Ema pozerá rozprávky v češtine. Moja odpoveď bola jednoduchá. pokračovanie článku
Kedysi som sa s tatom často hádala. Keď nie kvôli politike, tak kvôli mame. Zastávala som si ju. A nechápala som, prečo sa nebráni sama. Prečo sa neháda, prečo neargumentuje, prečo často len stisne pery a nepovie nič. pokračovanie článku
Je to už dávno, čo prišiel medzi nás. Otecko so synom do materského centra. Zo začiatku bol plachý, tak ako každý otec, ktorý sem-tam zavíta medzi nás, ukecané mamy. Zrovna v ten deň sme ale na programe mali zaujímavú tému. pokračovanie článku
Môj otec nie je dokonalý. Dokonca má od takého dosť ďaleko. A chýb toľko, že by mi prsty jednej ruky nestačili. A čo všetko by som mu mohla vyčítať. Čo všetko by som ja urobila inak, ako robil a robí on. pokračovanie článku
Kedysi dávno som tohto človeka a jeho prácu obdivovala z diaľky. Potom sme sa vďaka blogu zoznámili a keď sa stal mojim priateľom, začali sme si písať. Zo začiatku som bola z jeho esemesiek pekne zmätená. On sa ma v nich totižto nepýta také to tradičné "ako sa máš" a neukončuje ich obyčajným "ahoj". pokračovanie článku
Kedysi dávno sa psy volali Dunčo, Rexo alebo Bodrík, žili na dedinách a boli pánmi svojho dvora. Spávali vo svojich búdach, žrali to, čo zostalo rodine z večere a pili dažďovú vodu. A vždy vedeli, kde je ich miesto. pokračovanie článku
Klop, klop, klop...Klopkali moje topánky na vysokom podpätku po úzkych bratislavských uličkách presne pred troma rokmi. Každé klopnutie bolo ozvenou môjho vlastného šťastia, lebo sme čakali naše prvé bábätko. pokračovanie článku
Moji rodičia majú pevnú linku viac ako 30 rokov. Viac ako 30 rokov za ňu mesiac čo mesiac poctivo platia. Nepamätám si, že by sa s platbou oneskorili alebo nedajbože, nezaplatili. Proste radosť mať takého klienta. Ale asi ako pre koho... pokračovanie článku
Presne si pamätám na ten deň. Sedela som v našom belgickom byte s výhľadom na pivovar Stella Artois, slnko mi svietilo na chrbát a ja som si četovala s kamoškou. Jej posledná veta mi vyrazila dych... pokračovanie článku
Skoro každý deň chodím s Emkou na prechádzku okolo neďalekého gymnázia. Mladí chlapci v štýlovom oblečku a dievčatá v krátkych sukničkách posedávajú s holými chrbtami a s cigaretou v ruke na lavičkách a múrikoch. Mám pocit, že aj v tejto zime sú viac vyzlečené ako oblečené a niekedy si pri tom spomeniem na jednu profesorku z nášho gymnázia, ktorá nám raz povedala - Neseďte na zemi, dievčatá, lebo nevyvediete potomstvo - Vtedy sme si so smiechom zaťukali na čelo... pokračovanie článku
Prechádzam sa s Emkou po pražských parkoch, ruka v ruke, pretože naša malá slečna je už veľká a o kočíku nechce ani počuť. Nadstavujeme tváre jarnému slnku, Emka trošku vraští nos, lebo nechce slnečné okuliare a ja mám pocit, že zase bude dobre. Že všetko zlé je na niečo dobré a že tá nemalá kôpka problémov našich a celej našej rodiny sa akosi vyrieši, utrasie, pominie... pokračovanie článku
Väčšinou to tak býva. Niečo si predstavujeme, o niečom snívame, na niečo sa tešíme a niečo si plánujeme. A ono to veľakrát dopadne aj tak úplne inak. pokračovanie článku
V Bratislave. Tri krátke príbehy troch detí. pokračovanie článku
Kedysi som si myslela, že také tie reči o tom, ako dieťa zmení život, ako je potom všetko krásne, úžasné a dokonalé a konečne to dáva zmysel, sú len také bla-bla reči tých, čo už to majú za sebou. Veď čo už iné by aj mali hovoriť, že áno... Ale nech sa prepadnem pod čiernu zem, ak to tak naozaj nie je. Že aj keď život na materskej nie je zrovna med lízať, nie je to zase až taká tragédia, ako si mnohí myslia. Že aj keď mám niekedy parádnu chuť sa psychicky zrútiť, väčšinou je to pohoda. A že taký ten úprimný detský bezzubý smiech stojí jednoducho za to. Ale priznám sa, niekedy mi napadne, čo by bolo, keby ho nebolo... pokračovanie článku
...alebo o predsudkoch ešte z čias, keď som žila v Bratislave... pokračovanie článku
...alebo o Emkinej prvej blogerskej žúrke pokračovanie článku
alebo o šťastí... pokračovanie článku
...alebo o najkrajšom dni môjho života... pokračovanie článku
Minulý víkend na Žiarskej chate a pár mesiacov predtým... pokračovanie článku
...alebo o rozdieloch medzi filmom (americkým) a slovenskou realitou :) pokračovanie článku
Kedysi, keď som bola malá, som chcela dobyť svet. Mala som to v pláne. pokračovanie článku
...večná téma rozdielnosti našich pohlaví, tentokrát z pohľadu choroby...alebo o tom, ako sa správame, keď sme choré my a keď je chorý on... pokračovanie článku
...naozaj... pokračovanie článku
A o čom inom, takto pred Vianocami... pokračovanie článku
...alebo moje malé vyznanie lásky mestečku Leuven... pokračovanie článku
Za oknom už dávno spí mestečko Leuven a ja sa motám ešte po blogu. Čítam si známe tváre aj prvé pokusy. Dobieham zameškané. Prežívam ich príbehy - nešťastia, radosti, lásky - ako keby boli moje. Až ma normálne dojímajú. A tak si potajmä utieram líca. A v tom mi trkne. Že ten "môj príbeh" leží necelé dva metre odo mňa na tom našom malom gauči, kde sa ledva dvaja zmestíme. pokračovanie článku
...alebo o tom, že aj keď mi niekedy smutno je, častejšie mi je predsa len veselo... a nielen vďaka týmto dvom osôbkam a ich (ne)podareným reakciám... pokračovanie článku
Keď sa ma teraz niekto spýta na Aljašku, nemôžem odpovedať inak ako v superlatívoch. Veď aj tu som už raz povedala, že túžba vrátiť sa tam navždy zostane človeku kolovať v jeho žilách. Ale už som na ňu dávno nemyslela. Vytratila sa mi z myšlienok, pomaly a nenápadne ako plynie čas. Až teraz... Motám sa ulicami Leuvenu, vypĺňajúc si voľný čas do začiatku semestra a mám v sebe tak zvláštne clivo. Tie pocity sú mi známe. Kopnem do kamienka a zrazu sa mi vybaví nejaká spomienka. Hmm, na um mi prichádzajú také detaily... pokračovanie článku
Nedeľa ráno. Cestou do Rajky nám vytrvalo prší. Vlak mešká a my mrzneme na stanici. Tak takto sa začal náš výlet po Balkáne. pokračovanie článku
Včera som volala s mamou. Poznáte to. Taký ten klasický maminkin telefonát na desať a viac minút... pokračovanie článku
...na zástavke električky pokračovanie článku
Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu
elenbebegmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
