reklama

Na našom dvore zavládol pokoj

Je tomu viac ako rok, čo zomrel. Ale spomínam naňho často. A vždy sa pri tejto spomienke usmejem. Lebo Kubo bol skrátka...Kubo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Mama nikdy nechcela psa. Nemala ich rada. Keď sa nám s otcom aj podarilo nejakého domov dovliecť, mama ho vytrvalo ignorovala. "Zbytočnosť na dvore." "Žiadny úžitok." Moja mama vie ignorovať neuveriteľne húževnato.

Keď sa neterka hodila o zem, že chce psa, rodičia jej zaobstarali dvoch. A samozrejme, že kde inde by ich mohli odložiť, ak nie k babke na dedinu. Mama v to aprílové ráno skoro infarkt dostala, keď si v jedálni našla dve malé klbôčka. Klbôčka nelenili a obžrali jej muškáty. Ich osud sa týmto činom takmer spečatil. Neterka spustila slzy v podobe hrachov a vyplakala si aspoň jedného. Druhý poputoval k susedom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Malý Kubko sa udomácnil veľmi rýchlo. Kvetiny obžieral stále (Ja toho psiska asi vyšlahám), neskôr prešiel na topánky (Kde je, nech ho môžem utasať?). Zaujímavé, že obhrýzal topánky iba cudzím a mame, mojich a otcových sa nikdy nedotkol. Najlepší bol, keď sa bavil so sliepkami. Prišiel ku klietke a iba oprel labky o plot. Mlčky ich sledoval, z čoho sliepky vždy dostávali záchvaty. Ak si jedna neuvážene dovolila vybehnúť na dvor, chytil ju a dôkladne jej obtrhal perie (Ja ho zabijem, len čo ho chytím). Myslím, že naozaj zabil iba dve...

Poslúchal zásadne iba otca, ostatných podľa toho ako sa mu to hodilo. Čo teda znamená, že vôbec. Keď otec prišiel z práce, čakával ho so zdvihnutou labkou. Ostatní si gratulovali, ak zareagoval aspoň na meno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol to taký dobrodruh, miloval slobodu a bol pre ňu ochotný urobiť čokoľvek - naučiť sa preskakovať plot a otvárať si bránu. Keď sme mu oboje zatrhli, naučil sa tú bránu preliezať. Jednu labku na medzeru v bráne, druhú na kľučku, zadnú do medzery, zadnú na kľučku, k tomu jeden riadny švih a už bol preč. Hovorila som otcovi, aby s ním tie horolezecké filmy toľko nepozeral ! Takýmto spôsobom si raz zlomil nohu. Otec skonštatoval, že keby si on dolámal obidve, tak by nebolo okolo toho toľko humbuku.

Takisto ako stále šomral, prečo to psisko má lepšie mäso ako on...Mama mu vyvárala a kupovala konzervy od výmyslu sveta. Kubo sa pri jedle vždy chvíľu premáhal s nemou výčitkou v očiach - čo také som zas urobil, že ma takto týrate? - 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raz som prišla z Bratislavy, dom otvorený, v obývačke zapnutá telka. Nenapadol ma žiadny člen rodiny, ktorý by o takom čase mohol byť doma. Ostala som vyvalená vo dverách stáť, lebo v kresle s labkou na ovládači sedel Kubo. Venoval mi pohľad typu - čo ma vôbec rušíš - a ďalej sledoval svoju piatkovú telenovelu...Neverila by som, keby som to nezažila...

Jednoducho, stal sa nenahraditeľným členom našej rodiny. Bolo mu dovolené toľko ako žiadnemu jeho predchodcovi. Vyviedol toho dosť - kvetiny, sliepky, švagrove hriešne drahé topánky, pravidelné niekoľkodňové túlačky...Alebo keď chcel preskočiť cez okno - neuvedomil si, chudáčisko, že okno je zavreté...Alebo keď mamu v nočnej košeli povláčil po dvore...Alebo keď s nami vyliezol terén, o ktorom sme si mysleli, "že psa a deti necháme radšej dole..." Alebo keď sa doplazil po troch dňoch s obrovskými bobuľami snehu - dve hodiny sme mu ich roztápali a ohrievali ho. Alebo keď vyskočil na stôl a zožral priateľovi mäso z taniera...ešteže priateľ o tom dodnes nevie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale keď sa na vás pozrel tými čistými psími očiskami, odpustili by ste mu, aj keby požral všetky sliepky z dediny...

Aj jeho smrť bola zvláštna. Blbá náhoda,alebo si ju vybral sám? Už sa nad tým netrápime. Aj keď v prvé dni to bolo dosť kruté pre celú rodinu. A zvlášť pre mamu. Zvykla si naňho, na všetky jeho neplechy, o ktorých ma pravidelne informovala s mierným pobúrením, ale aj s toľkou pýchou v hlase...

Teraz už máme nového psa. Také isté klbko, iba čierne. Úplne iná povaha. Nesmierny kľuďas, ktorý poslúcha takmer na slovo. Máme ho už zopár mesiacov a ešte nič nevyviedol. Sliepok sa bojí a mlieko z misky vychlípe behom niekoľkých sekúnd a z mäsa nenechá ani omrvinku. Filmy ho nebavia a o túlačkách ani netuší. Je to presne taký pes, aký má byť. 

Na našom dvore zavládol pokoj...lebo Kubo bol len jeden.

elen matúš-trnavská

elen matúš-trnavská

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu Zoznam autorových rubrík:  Tri písmenká môjho životaTúlavé topánkySúkromnejšie ako súkromnéZápisky z PrahyO niečomNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu