Žijeme v zahraničí. Študujeme, pracujeme, cestujeme, vychovávame deti. Sme tu na pár týždňov, mesiacov, rokov alebo aj natrvalo. Niektorí sa vrátia, niektorí nie. A hoci sme zo Slovenska odišli z rôznych dôvodov, jeho budúcnosť nám nie je ľahostajná.
V zmysle čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky máme právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou. Občan Slovenskej republiky, ktorý sa v čase volieb nachádza na území Slovenska, môže voliť v mieste trvalého bydliska, alebo s voličským preukazom mimo neho. Ale my, v zahraničí, žiadnu inú možnosť nemáme. Môžeme prísť do miesta svojho trvalého bydliska a voliť. Aké jednoduché.
Ale čo ak z nejakého dôvodu prísť nemôžeme? Niekoho od svojho domova delí niekoľko sto kilometrov, niekoho oceán. Pre niekoho by to znamenalo niekoľkodňovú dovolenku, pre niekoho osemhodinovú cestu s chorým dieťaťom.
Okrem parlamentných volieb, sa žiadne iné voliť inak, ako z miesta trvalého bydliska, odvoliť nedajú. Ani prezidentské, a čo je zarážajúce, ani voľby do europarlamentu. Pritom samotná Európska únia odporučila svojim členským štátom, aby umožnila svojim občanom, žijúcim v zahraničí, voliť elektronicky, poštou alebo na ambasáde. Iba tri členské krajiny toto odporúčanie v plnom rozsahu odignorovali. Hádajte, kto je medzi nimi.
A argumenty pána ministra Kaliňáka proti akejkoľvek alternatíve, každý, kto sa len trošku hlbšie zamyslí, poľahky vyvráti.
Že v Estónsku elektronicky volilo len 12% ľudí? Málo? O štyri roky nám tu pribudne ďalších x mladých voličov, ktorí na internete vyrástli. To, že cez internet nepôjde voliť susedova 80 ročná babka je snáď jasné, ale čo mladí a tí, čo sú v zahraničí? Stále málo?
Že sa prezident nedá voliť poštou, pretože voľby sú dvojkolové? A čo tak poslať zahraničným voličom hlasovacie hárky hneď dvojmo s dvoma obálkami ešte pred prvým kolom? V prvom kole si volič vyberie koho chce a pošle svoj hlas do stanoveného termínu v prvej obálke. Prakticky hneď po prvom kole môže z postupujúcich kandidátov vybrať toho svojho a obálku odoslať v stanovenom termíne. A že Svetová poštová únia nevie zaručiť, aby všetky hlasy prišli včas? A čo tak posunúť termín druhého kola, aby ten čas na to bol?
Najkrajší je ale podľa mňa argument, prečo voľby nemôžu prebehnúť na slovenských ambasádach v zahraničí. Pretože veľa našich občanov nežije v hlavných mestách, alebo v mestách, kde sa slovenská ambasáda nachádza. Logické, nie? A príklad? Pán minister vnútra Kaliňák to vysvetlil na príklade USA, kde má Slovensko zastupiteľské úrady len na východnom pobreží. Mnoho Slovákov pritom žije na západnom pobreží, takže pre nich by bola cesta za hlasovaním veľmi dlhá. Ale cesta do miesta trvalého bydliska je asi podľa pána Kaliňáka kratšia...
Proste, kde nie je vôľa, tam nie je cesta. A o tom to je.
A že sa to vás, ktorí ste doma na Slovensku, netýka? Možno dnes nie, ale možno už pri budúcich voľbách budete zhodou okolností v zahraničí. Alebo tam práve bude študovať vaše dieťa. A vy sa budete môcť len dívať, ako za vás rozhodujú iní.
A že vy teraz na Slovensku rozmýšľate, či vôbec pôjdete voliť? Choďte. Aj za nás všetkých, čo túto možnosť tentokrát z rôznych príčín nemáme.
P.S. 1: Slováci, žijúci v zahraničí, rozbehli petíciu za možnosť elektronickej voľby. Viac info tu.
P.S. 2: Článok o tom, čo si o možnostiach hlasovania myslí pán minister vnútra Kaliňák, je tu.